Osobnosti klubu
Eva Charfreitagová (rod. Duchoňová)
Trnavská rodáčka, bývalá reprezentantka Československa a Slovenska vo vrhu guľou a hode diskom, patrila v 60. a 70. rokoch medzi najlepšie slovenské vrhačky. Do reprezentácie sa prebojovala už ako juniorka a počas kariéry absolvovala sedem reprezentačných štartov v medzinárodných stretnutiach proti Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a Chorvátsku. Pri svojom reprezentačnom debute v roku 1969 zvíťazila a zároveň vytvorila slovenský rekord.
Jej osobný rekord vo vrhu guľou 14,10 m patril medzi najlepšie slovenské výkony svojej doby. Na majstrovstvách Slovenska získala celkovo deväť medailí, z toho šesť zlatých. K jej najväčším úspechom patrí víťazstvo na Československej univerziáde v Plzni v roku 1969, tri tituly akademickej majsterky Slovenska a celkové prvenstvo v Československom pohári vo vrhu guľou v roku 1972.
Po skončení aktívnej kariéry zasvätila život pedagogickej, trénerskej a funkcionárskej práci. Ako trénerka vychovala viacerých reprezentantov Slovenska a dlhé roky patrí k najvýznamnejším osobnostiam atletiky v Trnave.
Osobnosti klubu
Libor Charfreitag st.
Rodák z Ústí nad Orlicí patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti trnavskej atletiky. Počas aktívnej kariéry sa venoval vrhu guľou, hodu diskom a hodu kladivom. Za AŠK Slávia Trnava súťažil dve desaťročia a bol jedným z najväčších zberateľov bodov pre družstvo. Jeho osobné rekordy dosiahli hodnoty 13,49 m vo vrhu guľou, 47,50 m v hode diskom a 52,04 m v hode kladivom.
Výraznú stopu však zanechal najmä ako tréner. Vychoval viacerých reprezentantov Slovenska vrátane svojho syna Libora Charfreitaga, bronzového medailistu z majstrovstiev sveta a účastníka štyroch olympijských hier. Od roku 1995 pôsobil ako reprezentačný tréner vrhačských disciplín Slovenského atletického zväzu a bol súčasťou výprav na najvýznamnejšie svetové podujatia. Za svoju prácu získal titul Vzorný tréner a viackrát bol vyhlásený za Trénera roka Slovenskej republiky.
Ako predseda AŠK Slávia Trnava sa významne podieľal na rozvoji atletického areálu a na budovaní podmienok pre ďalšie generácie atlétov.
Osobnosti klubu
Radka Charfreitagová (1974 – 1996)
Radka Charfreitagová patrila medzi najväčšie talenty slovenskej atletiky začiatku 90. rokov. Vynikala najmä vo vrhu guľou a hode diskom, pričom už ako žiačka vytvorila slovenský rekord v hode diskom výkonom 43,58 m. Tento rekord pretrval dlhé roky.
Počas svojej krátkej, ale mimoriadne úspešnej kariéry získala na majstrovstvách Slovenska 26 medailí, z toho 16 zlatých. Na majstrovstvách Československa a Česko-Slovenska vybojovala sedem medailí. Reprezentovala Československo aj Slovensko v mládežníckych a seniorských kategóriách.
Vrcholom jej kariéry boli juniorské majstrovstvá Európy v San Sebastiane v roku 1993, kde obsadila výborné 7. miesto v hode diskom. Úspešne štartovala aj v Európskom pohári družstiev a patrila medzi najlepšie slovenské vrhačky svojej generácie. Jej život a športovú kariéru predčasne ukončila vážna choroba vo veku 21 rokov. Na jej počesť nesie od roku 1996 vrhačský viacboj žien v rámci Trnavského memoriálu meno Radky Charfreitagovej.
Osobnosti klubu
Libor Charfreitag ml.
Libor Charfreitag ml. patrí medzi najvýznamnejších slovenských atlétov všetkých čias a je najúspešnejším kladivárom v histórii samostatného Slovenska. Odchovanec AŠK Slávia Trnava vyrastal v športovej rodine vrhačov Libora a Evy Charfreitagovcov, ktorí významne ovplyvnili jeho atletický vývoj. Už od mládežníckych kategórií potvrdzoval mimoriadny talent a postupne sa vypracoval medzi absolútnu svetovú špičku.
Na medzinárodnej scéne na seba výrazne upozornil už ako junior. Po štarte na juniorských majstrovstvách sveta v Sydney v roku 1996 vytvoril nový slovenský rekord a ako prvý slovenský kladivár reprezentujúci domáci klub prekonal hranicu 70 metrov. V roku 2003 ako prvý Slovák hodil kladivom za 80 metrov a výkonom 81,81 m vytvoril slovenský rekord, ktorý platí dodnes.
Počas svojej mimoriadne úspešnej kariéry reprezentoval Slovensko na štyroch olympijských hrách. V Aténach 2004 obsadil výborné 6. miesto a v Pekingu 2008 skončil ôsmy. Sedemkrát štartoval na majstrovstvách sveta, kde dosiahol životný úspech v roku 2007 v japonskej Osake, keď získal bronzovú medailu výkonom 81,60 m. Išlo o druhú medailu Slovenska z majstrovstiev sveta v atletike v ére samostatnosti.
Vrchol jeho športovej kariéry prišiel v roku 2010, keď sa v Barcelone stal majstrom Európy výkonom 80,02 m. V tom istom roku triumfoval aj v drese Európy na Kontinentálnom pohári v Splite a vo svetových tabuľkách sezóny figuroval na druhom mieste. Počas kariéry sa pravidelne umiestňoval medzi najlepšími kladivármi sveta a dlhé roky patril k elite tejto disciplíny.
Popri reprezentačnej kariére úspešne študoval na Southern Methodist University v americkom Dallase, kde pod vedením trénera Davea Wollmana trikrát zvíťazil na univerzitných majstrovstvách NCAA. Okrem kladiva dosahoval kvalitné výkony aj vo vrhu guľou, hode diskom a v hode bremenom, v ktorom vytvoril najlepší slovenský i európsky výkon.
Za svoje mimoriadne úspechy bol šesťkrát vyhlásený za Atleta roka na Slovensku (2003, 2004, 2005, 2007, 2008 a 2010), ako prvý atlét v histórii ankety dosiahol šesť prvenstiev. V roku 2018 bol uvedený do Siene slávy Slovenského atletického zväzu.
Libor Charfreitag svojimi výkonmi významne zviditeľnil slovenskú atletiku vo svete a dodnes patrí medzi najúspešnejších športovcov, akých Slovensko v atletike malo. Jeho meno zostáva symbolom dlhodobej výkonnosti, profesionality a vrcholového športového majstrovstva.
Osobnosti klubu
Eva Charfreitagová ml.
Eva Charfreitagová nadviazala na atletické tradície svojej rodiny a úspešne reprezentovala Slovensko v hode diskom a hode kladivom. Už v mládežníckych kategóriách získavala medaily na majstrovstvách Slovenska a reprezentovala Slovensko v medzištátnych stretnutiach.
V seniorskej reprezentácii debutovala v roku 1997 v Európskom pohári družstiev a následne štartovala na ďalších troch ročníkoch tejto prestížnej súťaže. V roku 2001 reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách Európy do 23 rokov v Amsterdame. Jej osobné rekordy dosiahli hodnoty 49,58 m v hode diskom a 57,46 m v hode kladivom.
Počas štúdia na Southern Methodist University v Dallase v USA úspešne súťažila v univerzitných súťažiach NCAA a konferencii Western Athletic Conference, kde získala zlatú, striebornú a bronzovú medailu. Na majstrovstvách Slovenska vybojovala celkovo 33 medailí, z toho 15 zlatých, a patrila dlhé roky medzi opory AŠK Slávia Trnava.
Osobnosti klubu
Marián Bokor
Marián Bokor patrí medzi najvýznamnejších slovenských oštepárov histórie a dodnes je považovaný za najúspešnejšieho slovenského reprezentanta v hode oštepom. S atletikou začínal v Trnave pod vedením trénera Libora Charfreitaga, ktorý rozpoznal jeho mimoriadny talent a položil základy jeho športového rastu. Neskôr pokračoval v AŠK Dukla Banská Bystrica pod vedením popredných československých a slovenských odborníkov.
Počas svojej kariéry sa stal dvanásťnásobným majstrom Slovenska v kategórii mužov a dlhé roky bol neohrozenou slovenskou jednotkou v hode oštepom. Jeho osobný rekord 83,38 m, dosiahnutý v roku 2000, ho zaradil medzi najlepších európskych oštepárov svojej generácie.
Vrcholom jeho športovej kariéry boli dve účasti na olympijských hrách – v Sydney 2000 a Aténach 2004. Slovensko reprezentoval aj na Majstrovstvách sveta v Helsinkách (2005), Majstrovstvách Európy v Göteborgu (2006), Majstrovstvách Európy do 23 rokov, Svetovej univerziáde, Svetových vojenských hrách a v desiatich ročníkoch Európskeho pohára družstiev. Významným medzinárodným úspechom bolo získanie bronzovej medaily na Európskom zimnom pohári vrhačov v Pule v roku 2002.
Na majstrovstvách Slovenska vo všetkých vekových kategóriách získal celkovo 20 medailí, z toho 15 zlatých. Napriek zdravotným problémom, ktoré viackrát pribrzdili jeho kariéru, sa zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej atletiky. Svojimi výkonmi, reprezentáciou Slovenska na najvyšších svetových podujatiach a dlhoročnou dominanciou v hode oštepom zanechal v slovenskej atletike výraznú stopu.
Osobnosti klubu
Miriam Karperová (rod. Hrdličková)
Miriam Karperová, rod. Hrdličková, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej atletiky na prelome 20. a 21. storočia. Vynikala najmä v behu na 400 metrov cez prekážky, no počas svojej kariéry sa presadila aj ako všestranná atlétka v šprintoch, viacboji a technických disciplínach. Vďaka svojej disciplíne, cieľavedomosti a mimoriadnej pracovitosti sa stala dlhoročnou oporou slovenskej reprezentácie i atletických klubov v Trnave a Bratislave.
K atletike ju priviedol otec Alexander Hrdlička, bývalý atlét, pričom prvé športové kroky absolvovala pod vedením trénerky Ľudmily Hlaváčkovej. Neskôr spojila svoju kariéru s trénerom Mgr. Eduardom Čordášom, pod ktorého vedením dosiahla svoje najväčšie úspechy. Postupne sa vypracovala medzi najlepšie slovenské prekážkarky a viacbojárky svojej generácie.
Vrchol jej športovej kariéry predstavovala účasť na Majstrovstvách Európy v Mníchove v roku 2002, kde reprezentovala Slovensko v behu na 400 metrov cez prekážky. Počas kariéry štartovala na desiatich ročníkoch Európskeho pohára reprezentačných družstiev a v šiestich medzištátnych stretnutiach. Bola držiteľkou slovenského rekordu v hale na 400 metrov časom 54,69 s a členkou slovenských rekordných štafiet na 4 × 400 m a 4 × 200 m.
Jej osobné rekordy dokumentujú mimoriadnu všestrannosť: 100 m – 11,92 s, 200 m – 23,70 s, 400 m – 52,83 s, 400 m prekážok – 57,26 s, diaľka – 6,02 m a sedemboj – 5 010 bodov. Na majstrovstvách Slovenska získala celkovo 44 medailí, z toho 28 zlatých, 10 strieborných a 6 bronzových.
Po prerušení kariéry z dôvodu zdravotných problémov a materstva sa dokázala vrátiť na atletické ovály a opäť sa zaradiť medzi slovenskú špičku. Popri práci ekonómky, rodinnom živote a výchove syna zostala verná atletike, ktorej obetovala viac ako dve desaťročia aktívneho športového života. Je príkladom športovkyne, ktorá aj v amatérskych podmienkach dokázala vďaka vytrvalosti, pracovitej povahe a láske k športu dosiahnuť výsledky na najvyššej slovenskej i medzinárodnej úrovni.
Osobnosti klubu
Ivona Tomanová (rod. Holubová)
Ivona Tomanová, rod. Holubová, patrí medzi najvýznamnejšie slovenské atlétky v hode diskom a viac ako dve desaťročia bola stabilnou oporou slovenskej reprezentácie. Vďaka dlhodobej výkonnosti, spoľahlivosti a mimoriadnej vytrvalosti sa zaradila medzi najúspešnejšie slovenské diskárky svojej generácie.
Športovú kariéru začínala ako basketbalistka, no už počas základnej školy ju pre atletiku získala učiteľka a trénerka Eva Charfreitagová. Prvé atletické kroky absolvovala v AŠK Slávia Trnava pod vedením Libora Charfreitaga, neskôr pokračovala v Slávii UK Bratislava. Počas kariéry sa venovala vrhu guľou, hodu kladivom i hodu diskom, práve v diskárskom kruhu však naplno rozvinula svoj talent.
Jej osobný rekord v hode diskom 59,24 m z roku 1996 ju zaradil medzi najlepšie slovenské atlétky v histórii tejto disciplíny. V tom istom roku splnila limit B na olympijské hry v Atlante. Významnú časť kariéry strávila ako kapitánka slovenskej reprezentácie žien a patrila medzi najskúsenejšie reprezentantky krajiny.
Slovensko reprezentovala na štrnástich ročníkoch Európskeho pohára družstiev, trikrát štartovala v Európskom pohári klubov a zúčastnila sa deviatich medzištátnych stretnutí. Bola viacnásobnou víťazkou seriálu Grand Prix Slovenska v hode diskom a na majstrovstvách Československa získala striebornú medailu.
Na majstrovstvách Slovenska vybojovala celkovo 41 medailí, z toho 20 zlatých, 9 strieborných a 12 bronzových. Aj po návrate do materského klubu AŠK Slávia Trnava zostala dlhé roky najlepšou slovenskou diskárkou a úspešne reprezentovala klub i vo veteránskych kategóriách.
Popri športovej kariére pôsobila ako inštruktorka fitness, pracovníčka Centra voľného času Kalokagatia a učiteľka telesnej výchovy. Šport sa stal prirodzenou súčasťou aj jej rodinného života. Svojou dlhoročnou výkonnosťou, oddanosťou atletike a schopnosťou udržať si miesto na slovenskej špičke patrí medzi výrazné osobnosti trnavskej i slovenskej atletiky.
Osobnosti klubu
Ľudmila Hlaváčková (rod. Lovečková)
Ľudmila Hlaváčková patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti trnavskej atletiky. Ako prvá atlétka zo Záhoria reprezentovala Slovensko v atletike a počas svojej športovej kariéry patrila k slovenskej špičke v behoch na stredné trate. S atletikou začínala v roku 1962 v rodnej Skalici pod vedením trénera Rudolfa Roučku. V roku 1966 prestúpila do Slávie Trnava, kde jej športový rast výrazne ovplyvnil tréner prof. Anton Hajmássy, pod ktorého vedením dosiahla najväčšie úspechy svojej kariéry.
Špecializovala sa na behy na 800 m a 1500 m. Medzi jej najväčšie úspechy patrí titul majsterky Československa v behu na 600 m v kategórii dorastu, ktorý získala v Hradci Králové výkonom 1:44,8 min. Na majstrovstvách Československa vybojovala ďalšie tri bronzové medaily v behoch na 800 m a 1500 m. V rokoch 1969 až 1977 reprezentovala Československo a Slovensko osemkrát v medzištátnych stretnutiach Slovensko – Rakúsko, Slovensko – Budapešť a Čechy – Morava – Slovensko.
V Prahe dosiahla svoj osobný rekord na 800 m časom 2:11,1 min, keď len o jedinú sekundu zaostala za slovenským rekordom. V Ostrave vytvorila slovenský rekord na 1500 m výkonom 4:34,4 min, ktorý zostal v platnosti štyri roky. Jej osobné rekordy dosiahli hodnoty 58,8 s na 400 m, 2:11,1 min na 800 m, 2:54,4 min na 1000 m a 4:34,4 min na 1500 m.
Na majstrovstvách Slovenska získala na dráhe celkovo 19 medailí (11 zlatých, 4 strieborné a 4 bronzové). Mimoriadne úspešná bola aj v cezpoľných behoch, kde pridala ďalších 8 medailí (4 zlaté, 2 strieborné a 2 bronzové). Štyrikrát sa stala víťazkou prestížneho behu Štít mesta Trnava, pričom jej výkony patrili medzi impulzy pre vznik a rozvoj tohto tradičného podujatia.
Po ukončení aktívnej kariéry v roku 1978 zostala atletike verná ako trénerka, rozhodkyňa a funkcionárka. Získala trénerskú kvalifikáciu II. stupňa a rozhodcovskú kvalifikáciu I. triedy, ktorá ju oprávňuje rozhodovať aj na medzinárodných atletických podujatiach. Trénerskej práci sa venuje viac ako štyri desaťročia a vychovala množstvo úspešných atlétov a reprezentantov Slovenska.
Medzi jej najvýznamnejších zverencov patria Mirka Hanusová, viacnásobná majsterka Slovenska a strieborná medailistka z Medzinárodnej olympiády detí v Clevelande (USA), Vojtech Rajčák, viacnásobný medailista z majstrovstiev Slovenska, Lenka Mauricová, účastníčka majstrovstiev sveta do 17 rokov v Debrecíne, Matej Lánik, dvojnásobný strieborný medailista z Olympiády detí v Moskve a reprezentant Slovenska, či Martin Hlaváček, majster Slovenska v behu na 1500 m prekážok. Medzi jej zverencov patril aj Maximilián Slezák, ktorý neskôr po prechode do vrhačskej skupiny vyrástol na slovenského reprezentanta a jedného z najlepších oštepárov svojej generácie.
Svojou celoživotnou prácou, športovými úspechmi a neúnavnou výchovou mladých atlétov sa Ľudmila Hlaváčková zaradila medzi najvýznamnejšie osobnosti histórie trnavskej atletiky.
Osobnosti klubu
Oľga Hajmássyová (rod. Kubovičová)
Oľga Hajmássyová, rod. Kubovičová, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti trnavskej a slovenskej atletiky. Jej život je už viac ako šesť desaťročí neoddeliteľne spojený s atletikou – ako pretekárky, reprezentantky, trénerky, funkcionárky, pedagogičky a organizátorky športového života. Svojou celoživotnou prácou významne ovplyvnila niekoľko generácií atlétov a atlétok.
S atletikou začínala už počas školských rokov, pričom jej talent rozvíjali pedagógovia a neskôr tréneri Mikuláš Čordáš a Anton Hajmássy. Medzi jej hlavné disciplíny patrili šprinty, beh cez prekážky a skok do diaľky. Reprezentačný debut absolvovala v roku 1957 v medzištátnom stretnutí s Nemeckou demokratickou republikou v Zittau. V tom istom roku obsadila 3. miesto na Svetovom festivale mládeže a študentstva v Kyjeve v behu na 80 m cez prekážky.
Počas aktívnej kariéry získala na majstrovstvách Československa tri medaily, z toho jednu zlatú, a na majstrovstvách Slovenska vybojovala 20 medailí (10 zlatých, 5 strieborných a 5 bronzových). Jej osobné rekordy dosiahli hodnoty 7,7 s na 60 m, 11,9 s na 100 m, 24,9 s na 200 m a 569 cm v skoku do diaľky. Do slovenských rekordných listín sa zapísala dvanásťkrát, a to v individuálnych disciplínach aj v štafetových behoch.
Po ukončení pretekárskej kariéry sa naplno venovala práci s mládežou. Pôsobila ako učiteľka telesnej výchovy, vedúca tréningového strediska mládeže, predsedníčka atletického oddielu Slávie Trnava a funkcionárka atletických zväzov na okresnej i krajskej úrovni. Od roku 1997 pracovala ako trénerka na Športovom gymnáziu Jozefa Herdu v Trnave, kde pomáhala vychovávať ďalšie generácie športovcov.
Medzi jej najúspešnejších zverencov patrili viacerí reprezentanti Slovenska, pedagógovia a športoví odborníci. Mimoriadne významné miesto medzi nimi zaujíma Marián Bokor, neskorší dvojnásobný olympionik v hode oštepom, ktorého priviedla k atletike práve ona.
Oľga Hajmássyová je príkladom človeka, ktorý zasvätil atletike celý život. Generáciám mladých ľudí odovzdávala nielen športové vedomosti a skúsenosti, ale aj hodnoty ako disciplína, vytrvalosť, tímová spolupráca, zodpovednosť a férovosť. Svojou dlhoročnou prácou sa nezmazateľne zapísala do histórie trnavskej i slovenskej atletiky.
Osobnosti klubu
Jozefa Líšková (rod. Hallová)
Jozefa Líšková patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej atletiky, ktoré svojou športovou aktivitou dokazujú, že vytrvalosť, disciplína a láska k pohybu prinášajú výsledky v každom veku. Počas viac ako štyroch desaťročí aktívneho pôsobenia v atletike spojila úspešnú športovú kariéru s odbornou prácou, funkcionárskou činnosťou a neskôr aj úspešným veteránskym športom.
S atletikou začínala v Slovane CHZJD Bratislava pod vedením trénera Jozefa Prokopca, počas vysokoškolských štúdií na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského pokračovala v Slávii SVŠT Bratislava pod vedením trénera Ing. Ivana Lacka. V rokoch 1978 – 1988 pôsobila ako pretekárka a funkcionárka AŠK Slávia Trnava, kde sa zaradila medzi opory ženského družstva.
Špecializovala sa predovšetkým na prekážkové disciplíny. Osobné rekordy dosiahla na 100 m prekážok časom 13,9 s a na 400 m prekážok výkonom 61,1 s. Vynikala aj v šprintérskych disciplínach a štafetách, v ktorých pravidelne prispievala k úspechom svojich družstiev.
Počas vrcholovej kariéry reprezentovala Československo trikrát, pričom najvýznamnejším medzinárodným vystúpením bol štart na Európskom pohári v roku 1975. Na majstrovstvách Československa získala celkovo 15 medailí (6 zlatých, 5 strieborných a 4 bronzové) a na majstrovstvách Slovenska vybojovala 22 medailí (15 zlatých, 2 strieborné a 5 bronzových).
Po ukončení vrcholovej kariéry zostala verná atletike aj vo veteránskych kategóriách. Ako členka Atletického klubu veteránov Bratislava reprezentovala Slovensko na viacerých majstrovstvách Európy a sveta veteránov. Medzi jej najvýznamnejšie úspechy patrí strieborná medaila v behu na 400 m cez prekážky z Majstrovstiev Európy veteránov v Budapešti v roku 1990.
Svojím dlhoročným pôsobením, športovými úspechmi a príkladným vzťahom k atletike patrí medzi osobnosti, ktoré významne prispeli k rozvoju slovenskej atletiky a zároveň dokazujú, že šport môže byť prirodzenou súčasťou života počas celého života.
Osobnosti klubu
Oľga Mrvová (rod. Vrláková)
Oľga Mrvová patrí ku generácii atlétok, ktoré stáli pri budovaní úspechov ženského družstva Slávie Trnava v 60. a 70. rokoch. Vynikala najmä v behoch na stredné trate a dlhé roky patrila medzi najlepšie slovenské bežkyne svojej generácie.
S atletikou začínala v roku 1962 pod vedením svojho prvého trénera, profesora Strednej priemyselnej školy v Trnave, Dr. Jána Butka. Pod jeho vedením trénovala až do roku 1969. Následne sa stala členkou tréningovej skupiny prof. Antona Hajmássyho, pod ktorého vedením pôsobila do roku 1972. Po vydaji a materskej dovolenke sa ešte na niekoľko rokov vrátila k súťaženiu. Posledné preteky absolvovala ako 33-ročná v roku 1978 v národnej lige v Žiline, kde štartovala v behu na 1500 metrov.
Vďaka prirodzenému talentu pre vytrvalostné disciplíny sa zaradila medzi slovenskú špičku v behoch na 400 m a 800 m. Jej osobné rekordy dosiahli hodnoty 57,6 s na 400 m, 2:14,4 min na 800 m a 4:54,6 min na 1500 m.
Slovensko reprezentovala už v roku 1966 na juniorskom trojstretnutí Čechy – Morava – Slovensko. Neskôr štartovala aj v medzištátnych stretnutiach Slovensko – Rakúsko a Slovensko – Budapešť. K najvýznamnejším úspechom patrí víťazstvo v odvete medzi reprezentáciami Slovenska a Rakúska vo Viedni v roku 1970, kde v behu na 800 m zvíťazila časom 2:17,2 min a bola vyhlásená za najlepšiu slovenskú pretekárku stretnutia.
Na majstrovstvách Slovenska získala celkovo osem medailí – jednu zlatú, päť strieborných a dve bronzové. Významne sa podieľala aj na úspechoch ženského družstva Slávie Trnava v období, ktoré patrilo medzi najúspešnejšie kapitoly klubovej histórie.
Po ukončení aktívnej kariéry zostala atletike verná. Od roku 1979 pôsobí ako trénerka mládeže a zároveň ako ústredná rozhodkyňa Slovenského atletického zväzu. Počas viac ako štyroch desaťročí trénerskej práce vychovala množstvo úspešných atlétov a reprezentantov Slovenska.
Aj dnes zostáva aktívnou súčasťou atletického diania v Trnave. Ako trénerka detí a mládeže odovzdáva svoje skúsenosti ďalším generáciám športovcov a svojou celoživotnou prácou patrí medzi osobnosti, ktoré významne formovali podobu trnavskej i slovenskej atletiky.
Osobnosti klubu
Maximilián Slezák
Maximilián Slezák patrí medzi najúspešnejších slovenských oštepárov svojej generácie a dlhoročné opory slovenskej reprezentácie. S atletikou začínal v mládežníckych kategóriách, kde sa postupne vypracoval medzi najlepších vrhačov na Slovensku. Už ako dorastenec a junior pravidelne získaval medailové umiestnenia na majstrovstvách Slovenska a reprezentoval krajinu na domácich i zahraničných podujatiach.
Počas svojej kariéry sa stal viacnásobným majstrom Slovenska v hode oštepom. V roku 2018 získal titul majstra Slovenska dorastencov výkonom 72,60 m a následne sa presadil aj medzi mužmi, kde vybojoval viaceré medailové umiestnenia. Majstrom Slovenska mužov sa stal v rokoch 2020 a 2022, pričom v roku 2022 zvíťazil výkonom 75,67 m.
K jeho najvýznamnejším medzinárodným úspechom patrí 3. miesto na bronzovom mítingu World Athletics Continental Tour KBC Night of Athletics v belgickom Heusden-Zolderi v roku 2022, kde dosiahol výkon 70,93 m. Úspešne štartoval aj na prestížnych medzinárodných mítingoch v Kladne, Barcelone, Pärnu, Brne či Eisenstadte a pravidelne reprezentoval Slovensko v medzištátnych stretnutiach a súťažiach družstiev.
Jeho osobný rekord v hode oštepom 800-gramovým náčiním má hodnotu 77,40 m, dosiahnutú v roku 2023 na Memoriáli Tomáša Babiaka v Bratislave. V mládežníckych kategóriách dosiahol aj výkony 73,20 m v juniorskej kategórii a viac ako 68 m dorasteneckým oštepom.
Maximilián Slezák sa svojimi výkonmi zaradil medzi najlepších slovenských oštepárov posledných rokov. Vyniká technickou vyspelosťou, stabilnou výkonnosťou a dlhodobou príslušnosťou k slovenskej oštepárskej špičke. Svojimi výsledkami úspešne nadväzuje na tradíciu významných slovenských oštepárov a patrí medzi výrazné osobnosti súčasnej slovenskej atletiky.
