Londýn 2012 očami V. Gubrického

Londýn 30.-31. júla - Olympiáda je rozbehnutá a Londýn to zvláda s pokojom anglického gentlemana. Všetko funguje. Takto začína ďalší z článkov V. Gubrického priamo z dejiska 30. letných olympijských hier. Ako určite všetci viete Slovensko má ďalšiu bronzovú medailu, ktorú získal na divokej vode v areáli Lee Valley White Water Centre Michal Martikán a tak skompletizoval svoju medailovú zbierku z jeho už 5. olympiády.

Olympiáda je rozbehnutá v plnom prúde (30.-31. júla)

A Londýn to zvláda s pokojom anglického gentlemana. Všetko funguje.

Náš druhý deň - pondelok - sme nemali žiadne lístky, tak sme absolvovali povinné turistické kolečko.
Mali sme šťastie na počasie, vykuklo slnko a nám vyšli pekné fotky pri veži Big Ben a z londýnskeho oka a z Tower bridge.
Zašli sme aj do Kráľovskej opery, kde je počas olympiády výstava olympijského múzea z Lausanne. Celkom sme sa nachodili ( v deň, keď nemáme lístky na športové podujatie, tak nemáme ani celodenný voľný lístok na dopravu). Samozrejme, že sme skončili na Oxford street, kde sme našli konečne dobrý Olympics shop.

Do utorka sme vstávali s medailovou nádejou, asi ako každý :-). Dopravili sme sa na Liverpool station a odtiaľ vlakom mimo Londýn, do areálu na divokej vode Lee Valley White Water Centre. Všetko išlo úplne v pohode, žiadny prepchatý vlak, boli sme tam skôr ako metrom doma. Z vlakovej stanice, v mestečku Cheshunt, je areál asi 20 minút chôdzou. Asi ako keď sa prechádzate v Kamennom mlyne okolo rybníkov. Krásne prostredie voľnej prírody.
Pekne disciplinovane sa všetci trúsili po chodníku na športovisko. Usporiadatelia mysleli dokonca aj na to, že ak by si to niekto rozmyslel a tresol sa z dlhej chvíle alebo od radosti z víťazstva do rybníka, tak každých niekoľko sto metrov bola na brehu skupinka záchranárov a potápačov s pripraveným člnom... po prechádzke v prírode sa zrazu pred Vami objavil celý areál s veľkými montovanými tribúnami. Bezpečnostnú kontrolu na vstupe majú dnes na starosti chlapci z RAF (kráľovské letectvo), a je klasická, ako každý pozná z letiska. Napriek tomu, že je tu niekoľko tisíc ľudí, všetko prebieha úplne v pohode, takmer bez čakania... neviem ako to tí ľudia robia.
Po malom občerstvení sme zaujali svoje miesta na tribúne. Teda zaujali, naše miesta tam neboli :-). V mieste sedadiel, na ktoré sme mali lístky, tam boli schody :-) niekto to celé zle očísloval... ale žiadny problém, boli tam iné voľné miesta, tak sme zaujali tie. Slovákov teda bolo na tribúnach dosť - úplná záplava slovenských vlajok. Už sme dokázali konkurovať francúzskym fanúšikom viac, ako v Pekingu. Samozrejme, už tradične, súťaž si nenechal ujsť z pohodlia svojho miestečka na VIP tribúne aj náš najznámejší automobilový pretekár, ktorý býva v centre Bratislavy.
Čo sa týka samotnej súťaže, po semifinálovej jazde, ktorá sa M. Martikánovi moc nepodarila, sme dúfali v lepšie finále. A tak to aj bolo. Jazda bola famózna. Ale keď nastúpil Tony, tribúny sa začali triasť v základoch, a francúzski diváci ho dohnali k fantastickému výkonu. Musíme športovo uznať, že dnes bol lepší. Keď posledný pretekár na trati taktiež zašiel životnú jazdu, na Michala ostal bronz. Už pri prvom pohľade bolo zrejmé, že bol sklamaný a vyzeralo to, že o ten bronz nemá ani záujem:-) aký rozdiel v porovnaní s Dankou Bartekovou. Vždy je to iný športový príbeh. Myslím, však, že časom to príde každému, že je to veľká vec.

Sem do areálu sa ešte vrátime o dva dni, kedy tu budeme mať dve želiezka v ohni, tak dúfame ,že šťastne pre našich športovcov.
Niekoľko tisícový dav sa po skončení súťaže rozplynul do pristavených autobusov a vlakov.
Večer sme znovu strávili pochôdzkou po Oxford street a potom metrom domov. Tmou sme vlakom prechádzali okolo osvetleného Wembley, ktorý vyzerá impozantne. V stredu sa už tešíme na futbal... zatiaľ môžete hádať na ktorý zápas ideme :-)

PS : ak niekto potrebuje niečo súrne priniesť z Olympic shopu, dajte vedieť. Napíšem ceny :-)