Londýn 2012 očami V. Gubrického

Londýn 29. júla - 30. novodobé letné olympijské hry sú v plnom prúde a Slovensko už získalo svoju prvú medailu a to bronzovú. Zaslúžila sa o ňu strelkyňa Danka Barteková v disciplíne skeet. Ako si mnohí možno pamätáte, začína sa to už stávať tradíciou, že nám LOH svojimi správami a fotkami priamo z dejiska hier približuje náš tajomník Vladimír Gubrický. Tento rok tomu nie je inak a opäť Vám prinášame rubriku, pre tento krát, Londýn 2012 očami V. Gubrického.

Olympijský Londýn (29. júla)

Po štyroch rokoch prišiel znovu ten olympijský čas. Po veľkom zážitku v Pekingu prišiel olympijský duch do Londýna. S očakávaním, čo nás tam čaká, som znovu vybral, doteraz starostlivo uloženú, slovenskú zástavu, zbalil pár potrebných vecí a sadol do lietadla.

Po prílete a nájdení toho správneho spojenia do piatej zóny Londýna a po zvítaní sa s česko-slovenskými krajanmi, ktorí tu pracujú a podelili sa s nami o ubytovanie, prišiel náš prvý olympijský deň v nedeľu.

Znovu sme sa metrom vybrali na druhý koniec veľkomesta, do Royal artillery barracks (kasárne kráľovského delostrelectva), v ktorého areáli sa odohrávajú strelecké súťaže tridsiatej novodobej olympiády.
Strelecký areál, ktorý tu vybudovali z väčšej časti len dočasne pre potreby olympiády, je krásny. Je tu niekoľko budov na streľbu na 10m, 25m a 50m z rôznych typov zbraní a vonku veľká tribúna s areálom na súťaže v streľbe z brokových zbraní.
Pri našom príchod práve prebiehala kvalifikácia skeet-u žien, kde sme mali našu medailovú nádej - Danku Bartekovú. Keďže však začalo pršať a priebežne bolo jasné, že Danka do finále v pohode postúpi, zašli sme do haly, kde sa práve všetko pripravovalo k finále žien na 10m vzduchovou pištoľou. Doteraz som bol presvedčený, že strelecké disciplíny sú dosť nuda a dlho trvajú. Táto olympijská súťaž ma však vyviedla z omylu. Perfektná hala plná divákov, veľké obrazovky ukazujúce hneď po každom výstrele všetko dôležité, neustále výborné moderovanie a povzbudzovanie divákov spravili zo súťaže dokonalý zážitok.

Potom však rýchlo prišiel čas pretekov, pre ktoré sme sem prišli. Vládlo typické anglické počasie, keď sa v troch kolách kvalifikácie vystriedalo slnečné teplé počasie, zamračené, a napokon hustý dážď. Ešteže som si zobral nepremokavú bundu a dobrý pršiplášť. Našťastie pred finále sa to všetko uklúdnilo a bolo príjemne. V plnom hľadisku bolo aj zastúpenie Slovákov slušné. Všetci verili, že to pre nás dopadne dobre. Rovnako i ja, keďže som mal so sebou našu "šťastnú" vlajku, ktorá so mnou oslavovala všetky naše zlaté medaily v Pekingu. Avšak hneď zo začiatku to Danka zdramatizovala a až do konca to boli pekné nervy. Doma ste to určite videli. Atmosféra bola vynikajúca, ľudia živo fandili a po skončení, pre nás šťastným rozstrelom, anglickí diváci, vidiac v našich rukách slovenské vlajky, nám gratulovali. Super atmosféra, prajní ľudia. To sa dá takto prežiť asi iba tu. Najlepšie vystihla naše pocity jedna anglická dáma, ktorá mi pri odchode z hľadiska povedala "You must be very proud". Áno bol som veľmi hrdý. Som rád, že mám toľko šťastia na slovenské medaily. Vždy je to neuveriteľný a neopakovateľný zážitok, byť priamo pritom.
Po skončení som ešte prehodil pár slov s A. Juckom, ktorý sedel kúsok od nás v sekcii pre televízie. Povedal som mu, že bolo šťastie, že takúto dramatickú súťaž moderoval v televízii práve on, pretože podľa mňa to vie asi najlepšie. Snáď mi dáte za pravdu.

Inak, pre zaujímavosť, prenosy do celého sveta z komplet celého streleckého areálu zabezpečuje množstvo technikov, kameramanov a ďalších pracovníkov a všetci majú na tričkách nápis "Olympiad broadcasting services". Na moje prekvapenie však všetci hovoria po slovensky :-). Ako som sa od nich dozvedel, celý tento team sú naši ľudia (asi z STV), ktorých si najala americká spoločnosť vlastniaca vysielacie práva. Takže, v týchto veciach to vedia na svetovej úrovni aj naši ľudia.
Cestou späť sme sa zastavili vo štvrti Greenwich. Žiaľ, známe observatórium je počas olympiády zatvorené. Ale i tak je čo pozerať v tejto príjemnej štvrti. Na každom väčšom priestranstve je tu veľkoplošná obrazovka, kde ide stále priamy prenos, okolo kopa stoličiek , ľudia sa zastavujú, pozerajú prenosy a je tam perfektná atmosféra. Olympiáda je všade na ulici.

Prvé dojmy z Londýna sú veľmi pozitívne. Bola síce nedeľa, takže doprava fungovala absolútne v pohode, nikde žiadne davy, všetko išlo hladko. Všade na nástupištiach je veľa pracovníkov metra a policajtov, ktorí veľmi radi pomôžu, usmejú sa, prehodia zdvorilostne otázky a na samotnom športovisku a v jeho okolí je veľa dobrovoľníkov vo veku od študentov po zrelých dôchodcov. Stále sa usmievajú, pýtajú sa ako sa nám súťaž páčila, aký sme mali deň a ukazujú cestu zo športoviska až po stanicu metra.

Ak by som to mal zhodnotiť jedným slovom, asi by som použil uvoľnenosť alebo pohoda. Žiadny strojený perfekcionizmus. Na pohľad, každý z domácich si to užíva, je uvoľnený, milý. Je to veľmi, veľmi príjemné. Zatiaľ ma tou atmosférou Londýn úplne dostal.

FOTO V. Gubrického zo súťaže skeetu žien