top_image

Londýn 2012 očami V. Gubrického

Londýn 29. júla - 30. novodobé letné olympijské hry sú v plnom prúde a Slovensko už získalo svoju prvú medailu a to bronzovú. Zaslúžila sa o ňu strelkyňa Danka Barteková v disciplíne skeet. Ako si mnohí možno pamätáte, začína sa to už stávať tradíciou, že nám LOH svojimi správami a fotkami priamo z dejiska hier približuje náš tajomník Vladimír Gubrický. Tento rok tomu nie je inak a opäť Vám prinášame rubriku, pre tento krát, Londýn 2012 očami V. Gubrického. 

Olympijský Londýn  (29. júla)

Po štyroch rokoch prišiel znovu ten olympijský čas. Po veľkom zážitku v Pekingu prišiel olympijský duch do Londýna. S očakávaním, čo nás tam čaká, som znovu vybral, doteraz starostlivo uloženú, slovenskú zástavu, zbalil pár potrebných vecí a sadol do lietadla.

Po prílete a nájdení toho správneho spojenia do piatej zóny Londýna a po zvítaní sa s česko-slovenskými krajanmi, ktorí tu pracujú a podelili sa s nami o ubytovanie, prišiel náš prvý olympijský deň v nedeľu.

Znovu sme sa metrom vybrali na druhý koniec veľkomesta, do Royal artillery barracks (kasárne kráľovského delostrelectva), v ktorého areáli sa odohrávajú  strelecké súťaže tridsiatej novodobej olympiády.
Strelecký areál, ktorý tu vybudovali z väčšej časti len dočasne pre potreby olympiády, je krásny. Je tu niekoľko budov na streľbu na 10m, 25m a 50m z rôznych typov zbraní a vonku veľká tribúna s areálom na súťaže v streľbe z brokových zbraní.
Pri našom príchod práve prebiehala kvalifikácia skeet-u žien, kde sme mali našu medailovú nádej - Danku Bartekovú. Keďže však začalo pršať a priebežne bolo jasné, že Danka do finále v pohode postúpi, zašli sme do haly, kde sa práve všetko pripravovalo k finále žien na 10m vzduchovou pištoľou. Doteraz som bol presvedčený, že strelecké disciplíny sú dosť nuda a dlho trvajú. Táto olympijská súťaž ma však vyviedla z omylu. Perfektná hala plná divákov, veľké obrazovky ukazujúce hneď po každom výstrele všetko dôležité, neustále výborné moderovanie a povzbudzovanie divákov spravili zo súťaže dokonalý zážitok.

Potom však rýchlo prišiel čas pretekov, pre ktoré sme sem prišli. Vládlo typické anglické počasie, keď sa v troch kolách kvalifikácie vystriedalo slnečné teplé počasie, zamračené, a napokon hustý dážď. Ešteže som si zobral nepremokavú bundu a dobrý pršiplášť. Našťastie pred finále sa to všetko uklúdnilo a bolo príjemne. V plnom hľadisku bolo aj zastúpenie Slovákov slušné. Všetci verili, že to pre nás dopadne dobre. Rovnako i ja, keďže som mal so sebou našu "šťastnú" vlajku, ktorá so mnou oslavovala všetky naše zlaté medaily v Pekingu. Avšak hneď zo začiatku to Danka zdramatizovala a až do konca to boli pekné nervy. Doma ste to určite videli. Atmosféra bola vynikajúca, ľudia živo fandili a po skončení, pre nás šťastným rozstrelom, anglickí diváci, vidiac v našich rukách slovenské vlajky, nám gratulovali. Super atmosféra, prajní ľudia. To sa dá takto prežiť asi iba tu. Najlepšie vystihla naše pocity jedna anglická dáma, ktorá mi pri odchode z hľadiska povedala "You must be very proud". Áno bol som veľmi hrdý. Som rád, že mám toľko šťastia na slovenské medaily. Vždy je to neuveriteľný a neopakovateľný zážitok, byť priamo pritom.
Po skončení som ešte prehodil pár slov s A. Juckom, ktorý sedel kúsok od nás v sekcii pre televízie. Povedal som mu, že bolo šťastie, že takúto dramatickú súťaž moderoval v televízii práve on, pretože podľa mňa to vie asi najlepšie. Snáď mi dáte za pravdu.

Inak, pre zaujímavosť, prenosy do celého sveta z komplet celého streleckého areálu zabezpečuje množstvo technikov, kameramanov a ďalších pracovníkov a všetci majú na tričkách nápis "Olympiad broadcasting services". Na moje prekvapenie však všetci hovoria po slovensky :-). Ako som sa od nich dozvedel, celý tento team sú naši ľudia (asi z STV), ktorých si najala americká spoločnosť vlastniaca vysielacie práva. Takže, v týchto veciach to vedia na svetovej úrovni aj naši ľudia.
Cestou späť sme sa zastavili vo štvrti Greenwich. Žiaľ, známe observatórium je počas olympiády zatvorené. Ale i tak je čo pozerať v tejto príjemnej štvrti. Na každom väčšom priestranstve je tu veľkoplošná obrazovka, kde ide stále priamy prenos, okolo kopa stoličiek , ľudia sa zastavujú, pozerajú prenosy a je tam perfektná atmosféra. Olympiáda je všade na ulici.

Prvé dojmy z Londýna sú veľmi pozitívne. Bola síce nedeľa, takže doprava fungovala absolútne v pohode, nikde žiadne davy, všetko išlo hladko. Všade na nástupištiach je veľa pracovníkov metra a policajtov, ktorí veľmi radi pomôžu, usmejú sa, prehodia zdvorilostne otázky a na samotnom športovisku a v jeho okolí je veľa dobrovoľníkov vo veku od študentov po zrelých dôchodcov. Stále sa usmievajú, pýtajú sa ako sa nám súťaž páčila, aký sme mali deň a ukazujú cestu zo športoviska až po stanicu metra.

Ak by som to mal zhodnotiť jedným slovom, asi by som použil uvoľnenosť alebo pohoda. Žiadny strojený perfekcionizmus. Na pohľad, každý z domácich si to užíva, je uvoľnený, milý. Je to veľmi, veľmi príjemné. Zatiaľ ma tou atmosférou Londýn úplne dostal.
 
FOTO V. Gubrického zo súťaže skeetu žien

                                                                                                                                             V. Gubrický

Londýn 2012 očami V. Gubrického

« October 2018 »
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
asdfsadfasdfsa
alt

Newsletter

Registrácia k odberu noviniek o našej činnosti.

Sponzori

 

trnavská teplárenská  Translata http://www.relax-team.sk/ empire-centrum  
          

Partneri

 

kompava Západoslovenský atletický zväz